Od letničného prebudenia po dnes

Kristova evanjelikálna cirkev (HJC) patrí k protestantskému, evanjelikálnemu a letničnému hnutiu. Jej duchovné korene na území dnešného Srbska siahajú na začiatok 20. storočia k letničnému prebudeniu, ktoré zasiahlo kresťanské spoločenstvá po celom svete.

Začiatky

V roku 1906 sa v Beške začína prejavovať duchovné prebudenie medzi veriacimi vtedajších evanjelických cirkví. Veriaci sa okrem pravidelných bohoslužieb schádzali v domácnostiach na modlitbu, štúdium Písma a spoločenstvo.

V roku 1907 boli zaznamenané prvé skúsenosti krstu Duchom Svätým medzi veriacimi v Srieme, vtedy v Rakúsko-Uhorsku. Hnutie sa postupne šírilo a prerástlo do samostatných letničných zhromaždení.

Jeho základnými hodnotami boli viera v Ježiša Krista, autorita Písma, nové narodenie, krst veriacich, krst Duchom Svätým, duchovné dary, modlitba a evanjelizácia.

Rané letničné hnutie nebolo od začiatku jednou organizáciou. Vyvíjalo sa viacero spoločenstiev a cirkevných smerov – medzi nimi Kristova duchovná cirkev – malokrstených a Kristova letničná cirkev, ako aj ďalšie letničné spoločenstvá, najmä medzi Rumunmi v Banáte.

Existovali rozdiely v učení a cirkevnej praxi, ale spájala ich spoločná letničná skúsenosť: viera v Ježiša Krista, nové narodenie, krst vodou a Duchom Svätým, modlitba, duchovné dary a kázanie evanjelia. Z tohto raného hnutia sa vyvinuli rôzne historické línie, ktoré neskôr išli vlastnými cestami.

Dve historické línie

Po druhej svetovej vojne vstupujú letničné spoločenstvá do nového obdobia. V roku 1950 sa začína proces ich organizačného prepájania. V nasledujúcich rokoch sa rozvíja a organizuje Kristova letničná cirkev a od roku 1954 sa tento názov stáva ustáleným názvom jednej z hlavných letničných organizácií vo vtedajšej Juhoslávii.

Vojvodina zostáva jedným z jej dôležitých centier. Medzi nositeľmi tejto vetvy hnutia bol aj Dragutin Volf, ktorého pôsobisko bolo v Novom Sade, odkiaľ sa práca šírila po celej Vojvodine a celej SFRJ.

Zároveň druhá historická línia pokračuje v ceste, ktorá má korene v ranom hnutí z Bešky. V roku 1950 (28. augusta) sa formálne registruje ako Kristova duchovná cirkev – malokrstených. Tento rok neoznačuje začiatok hnutia, ale jeho formálne zorganizovanie v nových povojnových podmienkach.

V šesťdesiatych rokoch prichádza k novým organizačným zmenám – historická línia Kristovej duchovnej cirkvi – malokrstených pokračuje cez Kristovu duchovnú evanjeliovú cirkev. Subotica sa stáva jedným z dôležitých centier tohto spoločenstva, ktoré sa v Subotici neformálne schádzalo už od roku 1936. Medzi nositeľmi tejto vetvy bol aj József Szabó, ktorého pôsobenie vychádzalo zo Subotice a práca sa šírila predovšetkým medzi maďarským obyvateľstvom.

V druhej polovici 20. storočia sa cirkev rozvíja prostredníctvom miestnych zborov, evanjelizácie, misijnej práce, biblického vyučovania, práce s rodinami, deťmi a mládežou, ako aj prípravou kazateľov a ďalších služobníkov.

V povojnovom období sa tvár hnutia stáva čoraz viac multietnickou – prostredníctvom srbských, maďarských, rumunských, slovenských, rómskych a ďalších spoločenstiev. Postupne letničné svedectvo už nebolo len vojvodinské: šírilo sa k Belehradu, do stredného a južného Srbska a ďalších častí krajiny. Vznikali nové zbory a zapájali sa noví kazatelia a veriaci. Hnutie, ktoré malo svoj historický východiskový bod v jednej sriemskej obci, sa stalo súčasťou širšieho evanjelikálneho a letničného hnutia v Srbsku.

Miestne zbory sú súčasťou jednej duchovnej rodiny HJC. Celú cirkev riadia Starší a Zhromaždenie, zatiaľ čo miestne spoločenstvá majú samostatnosť vo vedení svojich aktivít a služieb, v spoločenstve s celou HJC.

Kristova evanjelikálna cirkev dnes

Počas uplynulých desaťročí tieto dve vetvy pôsobili v rôznych obdobiach – niekedy oddelene, niekedy spolu. V roku 2011 sa zjednotili do jedného cirkevného spoločenstva – Kristovej evanjelikálnej cirkvi – pod vedením Viktora Saba. Tak sa historické dedičstvo rôznych prúdov spojilo v jednej cirkevnej rodine.

Dnes má HJC 23 miestnych zborov a 17 misijných staníc v Srbsku. Okrem práce miestnych zborov rozvíja evanjelizačnú a misijnú službu, prácu s deťmi, mládežou a mužmi, biblické vyučovanie, vydavateľskú činnosť, rehabilitačnú prácu cez Raskršće a misijné pôsobenie v regióne.

Kristova evanjelikálna cirkev (HJC) je evanjelikálne spoločenstvo s letničnou duchovnou identitou a je súčasťou celosvetového spoločenstva Assemblies of God (World Assemblies of God Fellowship – WAGF). Je tiež členom Pentecostal European Fellowship (PEF).

Viac ako storočie po prvých letničných zhromaždeniach v Srieme HJC pokračuje vo svojom poslaní: kázať evanjelium Ježiša Krista, vychovávať učeníkov, pripravovať služobníkov, zakladať nové spoločenstvá a slúžiť ľuďom v Srbsku i mimo neho.